Život Prešova
online
online
Výtvarníka Milana Čorbu nazývali Armanim slovenského divadelníctva
27.07.2020 Bratislava
Bratislava
25. júla (TASR) - Kostýmový výtvarník, scénograf a pedagóg Milan Čorba
patril k najvýznamnejším slovenským tvorcom v tomto odbore. Na svojom
umeleckom konte má scénické návrhy k 120 filmom, vyše 200 divadelným a
viac ako 400 televíznym hrám.
Do slovenskej scénografie priniesol profesor Čorba nové poňatie kostýmu, spočívajúce v zdôrazňovaní životnosti a vierohodnosti dramatickej postavy. Patril ku generácii, ktorá položila základy modernej slovenskej kultúry a snažila sa o udržanie kontinuity s humanistickými tendenciami predvojnových umeleckých hnutí. V nedeľu 26. júla uplynie 80 rokov od jeho narodenia.
Milan Čorba sa narodil 26. júla 1940 v Bratislave. Bol poslucháčom Vysokej školy pedagogickej, potom študoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a scénografiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
V roku 1963 začínal v Československej televízii v Bratislave. Ku kariére kostýmového výtvarníka mu pomohla náhoda. Do televízie totiž nastúpil so zámerom písať scenáre o dejinách umenia v strednej Európe, ale pretože sa jeho práca posunula až o rok, poslali ho na výtvarné oddelenie.
Po sovietskej invázii v roku 1968 zopár absolventov Divadelnej fakulty VŠMU založilo malé pivničné Divadlo na korze (dnes Divadlo Astorka Korzo'90) v Bratislave. V súbore začínali mnohé známe osobnosti slovenského divadla - Július Satinský, Milan Lasica, Marián Labuda, Stanislav Dančiak, Pavol Mikulík a mnohí ďalší. Pôsobil tu aj Milan Čorba, ktorý s tvorivým tímom divadla prežil tri roky svojho života, až kým komunistická moc v roku 1971 "Korzo" nezakázala.
Od roku 1974 bol pedagógom na VŠMU v Bratislave, kde pôsobil aj vo funkcii dekana a neskôr rektora. Vyučoval kostýmovú tvorbu a hmotnú kultúru. V Slovenskom národnom divadle pôsobil od roku 1984, spolupracoval tiež s divadlami v Prahe, Brne, Martine, vo Zvolene a v Prešove.
Prvý významný film, na ktorom pracoval, bola Zmluva s diablom režiséra Jána Zachara v roku 1967. Neskôr sa podieľal napríklad na snímkach Balada o siedmich obesených (1968), Očovské pastorále (1973), Mário a kúzelník (1976), Ružové sny (1976), Krutá ľúbosť (1978), Tisícročná včela (1983), O sláve a tráve (1984), Utekajme, už ide (1986), Neďaleko do neba (1987), Orbis Pictus (1997), Obsluhoval jsem anglického krále (2006), Román pro muže (2010) a iné. Takisto pracoval na seriáloch Taková normální rodinka (1971), Straty a nálezy (1974) či Vivat Beňovský (1975).
Milan Čorba si v roku 2006 prevzal od prezidenta SR Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2010 Krištáľové krídlo za celoživotné dielo, na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach mu v roku 2011 udelili Zlatú kameru za vynikajúci prínos do kinematografie. V novembri 2013 mu udelil Literárny fond in memoriam cenu za celoživotné dielo v oblasti divadla. V júni 2015 získala expozícia venovaná Milanovi Čorbovi na 13. ročníku svetovej výstavy Pražské Quadriennale ocenenie - Zlatú medailu za divadelnú architektúru.
Milan Čorba zomrel 12. mája 2013 v Bratislave vo veku nedožitých 73 rokov.
Manželkou Milana Čorbu bola známa slovenská herečka Emília Vášáryová. Spolu mali syna Juraja. V súkromí bol vášnivým fanúšikom známeho anglického futbalového klubu Chelsea. V roku 2015 prišlo na predvianočné pulty DVD s celovečerným dokumentárnym filmom režiséra Martina Šulíka pod názvom Milan Čorba. Herec a režisér Martin Huba v ňom na profesora Čorbu spomínal ako na vzdelaného, slušného a skromného človeka, ktorý rád pomáhal.
Do slovenskej scénografie priniesol profesor Čorba nové poňatie kostýmu, spočívajúce v zdôrazňovaní životnosti a vierohodnosti dramatickej postavy. Patril ku generácii, ktorá položila základy modernej slovenskej kultúry a snažila sa o udržanie kontinuity s humanistickými tendenciami predvojnových umeleckých hnutí. V nedeľu 26. júla uplynie 80 rokov od jeho narodenia.
Milan Čorba sa narodil 26. júla 1940 v Bratislave. Bol poslucháčom Vysokej školy pedagogickej, potom študoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a scénografiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
V roku 1963 začínal v Československej televízii v Bratislave. Ku kariére kostýmového výtvarníka mu pomohla náhoda. Do televízie totiž nastúpil so zámerom písať scenáre o dejinách umenia v strednej Európe, ale pretože sa jeho práca posunula až o rok, poslali ho na výtvarné oddelenie.
Po sovietskej invázii v roku 1968 zopár absolventov Divadelnej fakulty VŠMU založilo malé pivničné Divadlo na korze (dnes Divadlo Astorka Korzo'90) v Bratislave. V súbore začínali mnohé známe osobnosti slovenského divadla - Július Satinský, Milan Lasica, Marián Labuda, Stanislav Dančiak, Pavol Mikulík a mnohí ďalší. Pôsobil tu aj Milan Čorba, ktorý s tvorivým tímom divadla prežil tri roky svojho života, až kým komunistická moc v roku 1971 "Korzo" nezakázala.
Od roku 1974 bol pedagógom na VŠMU v Bratislave, kde pôsobil aj vo funkcii dekana a neskôr rektora. Vyučoval kostýmovú tvorbu a hmotnú kultúru. V Slovenskom národnom divadle pôsobil od roku 1984, spolupracoval tiež s divadlami v Prahe, Brne, Martine, vo Zvolene a v Prešove.
Prvý významný film, na ktorom pracoval, bola Zmluva s diablom režiséra Jána Zachara v roku 1967. Neskôr sa podieľal napríklad na snímkach Balada o siedmich obesených (1968), Očovské pastorále (1973), Mário a kúzelník (1976), Ružové sny (1976), Krutá ľúbosť (1978), Tisícročná včela (1983), O sláve a tráve (1984), Utekajme, už ide (1986), Neďaleko do neba (1987), Orbis Pictus (1997), Obsluhoval jsem anglického krále (2006), Román pro muže (2010) a iné. Takisto pracoval na seriáloch Taková normální rodinka (1971), Straty a nálezy (1974) či Vivat Beňovský (1975).
Milan Čorba si v roku 2006 prevzal od prezidenta SR Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2010 Krištáľové krídlo za celoživotné dielo, na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach mu v roku 2011 udelili Zlatú kameru za vynikajúci prínos do kinematografie. V novembri 2013 mu udelil Literárny fond in memoriam cenu za celoživotné dielo v oblasti divadla. V júni 2015 získala expozícia venovaná Milanovi Čorbovi na 13. ročníku svetovej výstavy Pražské Quadriennale ocenenie - Zlatú medailu za divadelnú architektúru.
Milan Čorba zomrel 12. mája 2013 v Bratislave vo veku nedožitých 73 rokov.
Manželkou Milana Čorbu bola známa slovenská herečka Emília Vášáryová. Spolu mali syna Juraja. V súkromí bol vášnivým fanúšikom známeho anglického futbalového klubu Chelsea. V roku 2015 prišlo na predvianočné pulty DVD s celovečerným dokumentárnym filmom režiséra Martina Šulíka pod názvom Milan Čorba. Herec a režisér Martin Huba v ňom na profesora Čorbu spomínal ako na vzdelaného, slušného a skromného človeka, ktorý rád pomáhal.
www.ZIVOTPO.sk
